Filozofia 19. a 20. storočia

Učenie Karla Marxa, v ktorom pokračoval Lenin. Ide o celú škálu filozofických a ekonomických názorov. Vo filozofii nadväzuje na nemeckú klasickú filozofiu (najmä Hegel: dialektika), v ekonómii na anglickú klasickú buržoáznu ekonómiu (Smith, Ricardo...) a v spoločenských názoroch preberá mnohé prvky od utopistických socialistov.
Vo filozofii vychádza z tézy o prvotnosti hmoty a druhotnosti vedomia. Z vývinu hmoty od najjednoduchších foriem až po najzložitejšie odvodzuje všetko dianie. Toto chápe dialekticky prostredníctvom 3 téz: téza, antitéza, syntéza.
Marx sa zaoberá otázkami spoločnosti, zavádza pojem spoločensko-ekonomické formácie (prvotno-pospolná, otrokárska, feudálna, kapitalistická, socialistická).
Spoločenský pokrok je podmienený zdokonaľovaním výroby - materiálnej stránky života. Každá spoločensko-ekonomická formácia má svoju základňu (súhrn výrobných vzťahov) a má nadstavbu: politickú a právnu. Spoločenský pokrok smeruje k vytvoreniu beztriednej spoločnosti, v ktorej bude zrušené súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, odstránenie vykorisťovania človeka človekom.
Tieto názory si osvojili vedúci predstavitelia robotníckej triedy