Financovanie neziskového sektora

Neziskové organizácie sa, tak ako akýkoľvek iný subjekt verejného či ziskového sektora, nezaobídu bez neustáleho premýšľania o spôsobe krytia svojich finančných potrieb s cieľom stabilizácie vlastnej existencie a pokrytia nákladov pre aktivity v rámci stanoveného poslania. Problematika financovania mimovládnych neziskových organizácií (MVO) na Slovensku sa diskutuje čoraz častejšie a vo verejnosti, či už v širšej alebo odbornej, sa v tejto súvislosti možno stretnúť s rôznymi pohľadmi.

Zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj mimovládnych organizácii znamená zabezpečiť riešenie finančných problémov, ktoré sú pre neziskovú sféru špecifické a možno v niečom pálčivejšie ako pre podnikateľský či verejný sektor. Špecifickosť sa prejavuje nielen v poslaní neziskovej organizácie či v spôsobe jeho napĺňania. Misia MVO sa často krát dotýka čohosi nehmotného - presadzovanie hodnoty, dosahovanie zmeny postoja či správania, poskytovanie pomoci. Z toho vyplýva, že produkt, s ktorým neziskové organizácie prichádzajú „na trh“, je často krát nehmotnej povahy, je to väčšinou služba (napr. sociálna pomoc, pomoc narkomanom, kampaň proti týraniu žien, apod.). Do popredia sa dostáva aj skutočnosť, že v prípade neziskových organizácií sú cieľovou skupinou, adresátmi ich aktivít, ľudia, ktorí si za tieto služby väčšinou neplatia, alebo platia len čiastočne. A to či už preto, že na to nemajú, alebo by sa v inom prípade prijímateľmi takejto, povedzme spoločensky prospešnej, služby nestali. Do hry teda vstupuje tretí subjekt, ktorý má záujem nejaký spoločenský problém riešiť, dosiahnuť nejakú sociálnu zmenu, avšak uskutočňuje to iba poskytovaním vlastných prostriedkov, nie samotnou prácou. Takto do financovania neziskových aktivít vstupuje darca (nadácia, štát, samospráva, firma, jednotlivec), ktorý sa svojím vkladom spolupodieľa na podpore takejto vzájomno-prospešnej (v prospech určitej skupiny, napr. členov šachového klubu) alebo verejnoprospešnej aktivity (v prospech každého, celej verejnosti).