Fiškálna decentralizácia na Slovensku

Slovenská republika prešla v rokoch 1989 - 2005 viacerými politickými a spoločenskými zmenami. Zmenil sa politický charakter štátu, nastal prechod z totalitného k demokratickému režimu, výrazne sa zosilneli individuálne práva a sloboda jednotlivca. Ekonomické reformy mali za účel odstrániť bariéry, ktoré bránili rozvoju trhovej ekonomiky založenej na súkromnom vlastníctve. Zmena nastala aj v organizácii štátu, vznikla nová štruktúra a fungovanie verejnej správy a zabezpečovanie verejných služieb.
Hlavnou zmenou v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach: v politickej decentralizácii, v decentralizácii kompetencií a v decentralizácii financií.
Od roku 1998 sa postupne zmenilo územnosprávne členenie Slovenska a vytvorila sa druhá úroveň samosprávy (vyššie územné celky, ďalej len VÚC), presunulo sa niekoľko stoviek kompetencií zo štátnej správy na obce a na VÚC, zmenilo sa financovanie samospráv a posilnila sa tak autonómnosť rozhodovania územnej samosprávy, ako aj kontrolné mechanizmy vo verejnej správe.
Počas rokov 2002 - 2004 prišlo k výraznému presunu právomocí na obce a kraje, čo predstavovalo nielen posilnenie postavenia, ale i nárast zodpovedností územnej samosprávy pri spravovaní vecí verejných. Prenesenie kompetencií znamenalo tiež rast výdavkov samospráv, pričom systém financovania obcí a miest sa nezmenil. Nedostatočné vlastné príjmy samospráv preto boli dopĺňané každoročne zo štátneho rozpočtu účelovými dotáciami, o výške ktorých rozhodoval centrálne parlament. Logicky nadväzné sa teda javilo uskutočnenie fiškálnej decentralizácie, teda potreba presunúť na obce a regióny okrem kompetencií i financie. Stalo sa tak na základe balíka zákonov, ktoré schválil parlament v septembri 2004. Od 1. januára 2005 sa 70,3% výnosu dane z príjmov fyzických osôb stáva vlastným príjmom obcí (a 23,5% výnosu tejto dane príjmom VÚC).
...