Popis:
Francúzsky naturalizmus, ako prúd osvietenstva, sa snaží o vyzdvihovanie človeka ako seba samého v oblasti kultúry. Hlavným predmetom záujmu osvietenských filozofov je miesto človeka v spoločnosti. Osvietenstvo bolo chápané ako nová etapa skúmania spoločenstva a človeka a jeho miesta v sociálnej skutočnosti.
V tomto období sa každý, kto sa svojim zmýšľaním, názormi, či pozíciou myslenia odlišoval od ostatných, bol považovaný a nazývaný filozofom.( Voltaire- Fil. Slovník )
Možno tvrdiť, že filozofia osvietenstva nadväzuje na filozofické koncepcie Descarta. Rovnako ako u Descarta, tak i u predstaviteľov francúzskeho osvietenstva , zdôrazňuje filozofická iniciatíva zdravý ľudský rozum ako nástroj na skonštruovanie a vytvorenie nového typu spoločnosti.
Osvietenskí filozofi sa neuspokojili s predchádzajúcim stavom poznania sveta a preto podrobili kritike všetky predchádzajúce názory na prírodu, spoločnosť, človeka, politické a štátne zriadenia a náboženstvo. Za jediné oprávnené kritérium, čo sa dá posudzovať považovali rozum. Človek ako produkt prírody má idealistickú a naturalisticko- materialistickú podobu.
Kľúčové slová:
naturalizmus
Francúzsko
filozof
Hegel
Rousseau
Zdroje:
- 1. Voltaire, F.M.: Filozofický slovník. Bratislava 1976, heslo Filozof.
- 2. Rousseau, J.J.: Rozprava o původu a príčinách nerovnosti mezi lidmi. In: Rousseau, J. J.: Rozpravy. Praha 1989.
- 3. Rousseau, J.J.: Vyznanie viery savojského vikára. In: Rousseau, J. J.: Emil alebo o výchove. Bratislava 1956.
- 4. Jaspers, K.: Úvod do filosofie. Praha 1996.
- 5. Halada, J.: Osvícenství- věk rozumu. Praha 1984.
- 6. Leško, V.- Hubík, S.: Človek, panstvo, komunikácia. Prešov 2003.