Francúzsky naturalizmus

Francúzsky naturalizmus, ako prúd osvietenstva, sa snaží o vyzdvihovanie človeka ako seba samého v oblasti kultúry. Hlavným predmetom záujmu osvietenských filozofov je miesto človeka v spoločnosti. Osvietenstvo bolo chápané ako nová etapa skúmania spoločenstva a človeka a jeho miesta v sociálnej skutočnosti.
V tomto období sa každý, kto sa svojim zmýšľaním, názormi, či pozíciou myslenia odlišoval od ostatných, bol považovaný a nazývaný filozofom.( Voltaire- Fil. Slovník )
Možno tvrdiť, že filozofia osvietenstva nadväzuje na filozofické koncepcie Descarta. Rovnako ako u Descarta, tak i u predstaviteľov francúzskeho osvietenstva , zdôrazňuje filozofická iniciatíva zdravý ľudský rozum ako nástroj na skonštruovanie a vytvorenie nového typu spoločnosti.
Osvietenskí filozofi sa neuspokojili s predchádzajúcim stavom poznania sveta a preto podrobili kritike všetky predchádzajúce názory na prírodu, spoločnosť, človeka, politické a štátne zriadenia a náboženstvo. Za jediné oprávnené kritérium, čo sa dá posudzovať považovali rozum. Človek ako produkt prírody má idealistickú a naturalisticko- materialistickú podobu.