Friedrich Adolph Wilhelm Diesterweg a Johann Heinrich Pestalozzi

Pedagogika v období buržoáznej revolúcii ( od 2.pol.17st.- do konca 1.pol.19st.). Kým v Anglicku a Holandsku buržoázne revolúcie pripravili nový spoločenský poriadok, vo Francúzsku, Švajčiarsku a Nemecku bol hospodársky a politický život oveľa zaostalejší. Nespokojnosť viedla mladú buržoáziu do boja proti starému zriadeniu. Pokroková inteligencia vo Švajčiarsku a Nemecku uvažovala o tom ako pomôcť ľudu. Mysleli si, že prostredníctvom šírenia osvety a vzdelania prispejú k povzneseniu ľudu. Rozšírilo sa filantropické hnutie a jeho stúpenci sa pokladali za priateľov ľudu. Zakladali školy a rôzne výchovné ústavy. Zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom tohto hnutia bol Johann Bernhard Basedow. Druhým smerom tohto obdobia bol pedagogický smer, ktorý sa nazýval pietizmus. Vyjadril odpor voči prehnanému racionalizmu. Zdôrazňoval citovú a mravnú výchovu. Hlavný dôraz kládol na reálne vzdelanie a zavádzal materinský jazyk do vyučovania. Strediskom sa stalo mesto Halle, kde bol založený prvý sociálnovýchovný ústav. Okrem školských budov mal aj sirotinec, nemocnicu a tlačiareň. S bojom proti feudálnemu zriadeniu súvisela aj kritika školy a výchovy a nastoľovanie požiadaviek v oblasti výchovy a vzdelávania. Tlmočili požiadavky na školu a vyslovili svoje teoretické názory, ktoré sa usilovali aj realizovať v praktickej pedagogickej činnosti. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov buržoáznej pedagogiky patria: J. Lockovi, J.J. Rousseauovi, J.F. Herbartovi, F. Frobelovi, A. Diesterwegovi a J.H. pestalozzimu. V našej seminárnej práci sa budeme zaoberať Diesterwegom a Pestalozzim.