Geologická stavba a vývoj Podunajskej nížiny

Podunajská nížina ako mohutná medzihorská molasová depresia nemá jednotný geologický vývoj. Jej sedimentačné priestory sa niekoľkokrát menili a sťahovali. Terajšia výplň pozostáva zo sedimentov, čiastočne i vulkanitov, ktoré vznikli v troch samostatných, v časovo aj priestorovo odlišných panvách.
Vývoj Podunajskej nížiny ako panvy začal až v bádene a pokračoval v sarmate, v panóne, potom v pliocéne a čiastočne aj v kvartéri. Územie záujmovej časti "Veľkej Bratislavy" je súčasťou Podunajskej nížiny, jej juhozápadnej časti, kde sú zastúpené sedimenty a čiastočne aj vulkanity tejto najmladšej etapy vývoja - podunajskej panvy - hlavne jej okrajového, čiastočne aj pánvového vývoja. Paleogénne sedimenty nie sú na území, i v celej juhozápadnej časti Podunajskej nížiny zastúpené, predpokladá sa, že tu bola v tomto období súš.
Kontinentálne podmienky pokračovali na skúmanom území aj v egenburgu, otnangu a v karpate. Tieto obdobia sa tu vyznačovali denudačnými procesmi. V juhozápadnej časti Podunajskej nížiny sa usadzovali sedimenty budínskeho paleogénu. Bývalé sedimentačné priestory egenburgu a otnangu, s miernym zväčšením k juhu zaliala v karpate nová morská transgresia, postupujúca sem opäť zo západu, z Viedenskej panvy. Sedimenty karpatu sa usadzovali v podmienkach stáleho tektonického nekľudu v dôsledku štýrskej horotvornej fázy. Koncom karpatu more ustúpilo a v nasledujúcom období, v bádene, sa začala vytvárať vlastná podunajská panva.