Grécko- seminárna práca

Staroveké Grécko je kolískou ľudskej civilizácie. Starovekí Gréci prišli zo stepi južného Ruska okolo roku 2 000 p. n. l. Ako 1. založili mesto Mikény, neskôr Efez, Milétos, Sirakúzy na Sicílii. Medzi najslávnejších filozofov Grécka patria: Sokrates, Platón, Aristoteles, Archimedes a Pytagoras. Jednotlivé štátne útvary (mestské štáty Atény či Sparta), starogrécka kultúra, šport sú súčasťou svetových dejín, filozofia, umenia, veda i politické teórie významne ovplyvnili vývoj ďalších európskych štátov. V prvej polovici 3. tisícročia sa začína v egejskej oblasti doba bronzová, ktorá sa delí na kultúry kykladské, krétske (minojské) a pevninské (heladské). V rannej dobe bronzovej bola v popredí kultúra kykladská, v dobe strednej dominovala Kréta (v prvej polovici 2. tisícročia pred. n. l. v Knossose vzniká prvá európska civilizácia). Neskoršie (16.-12. stor. pred. n. l.) sa ťažisko kultúrneho rozvoja prenieslo na pevninu. V 8. - 6. stor. pred. n. l. v hospodársky a politicky pokročilejších častiach Grécka vznikajú mestské štáty, zákonodarstvo, občianske právo, ústava. Aténska demokracia vrcholí za Periklovej vlády (5. stor. pred. n. l.). Za Alexandra Veľkého nastáva nová etapa gréckych dejín - helenizmus. Hospodársky, politický a kultúrny rozmach helenistických ríš trval takmer 100 rokov. Nadnárodná helenistická kultúra sa rozvíjala i potom, čo grécke ostrovy ovládli Rimania. Ďalší vývoj Grécka prebiehal do r. 395 n. l. v rámci Byzantskej ríše s kresťanským centrom v Konstantinopolise. Okolo roku 50 n.l. prišiel do Thesaloník apoštol Pavol, aby zvestoval kresťanskú vieru a založil jeden z prvých kostolov na európskej pôde.