Hasiace látky na báze vody - pena a penidlá pri hasení požiarov, využitie nových technológií a ich využitie v praxi

Seinárna práca sa zaoberá hasiacimi látkami a problematikou ich vlastnosťami a hasiacimi schopnosťami vo vybranej prevádzke alebo inom prostredí vo všeobecnosti. V jednotlivých kapitolách je priblížená teória horenia, hasenia, hasiace látky a podobne.


Úvod
Hlavnou pravdepodobnosťou zahasenia požiaru je začatie hasenia v jeho zárodku. Žiaľ v praxi je to mnohokrát takmer nemožné, pri vznikaní požiarov samovoľných, kde nie je prítomná hneď pozornosť. Pre prvý a rýchly zásah pri hasení začínajúcich požiarov sú určené hasiace prístroje.
Majú však obmedzené množstvo účinnej látky hasenia a krátku dobu činnosti. Zároveň sú schopné účinne zasiahnuť a spomaliť, alebo celkom likvidovať vzniknutý požiar. Prvé prostriedky na hasenie ohňa, ktoré ľudia používali bola voda a piesok, prípadne zem. V období stredoveku, kedy o požiare nebola núdza, sa hasenie neraz obmedzovalo len na búranie slamených striech ležiacich v smere vetra. Nebolo dostatok hasiacich zariadení, nástrojov a často chýbala aj voda na účinný zásah.

Neskôr boli vydané nariadenia, ktoré prikazovali búranie slamených striech a výstavbu riadnych komínov. S príchodom priemyselnej revolúcie v 19.storočí už hasenie vodou, respektíve pieskom nebolo dostačujúce a na likvidáciu požiarov ropných produktov sa začali používať chemické peny.
Časom sa začali používať mechanické peny a v 50.rokoch 20.storočia sa vo väčšom začali využívať peny obsahujúce syntetické tenzidy. Avšak človek si uvedomil, že používanie takýchto látok ohrozuje životné prostredie. Po preniknutí do pôdy, do povrchových a podzemných vôd môžu ohroziť flóru a faunu vyskytujúcu sa v danej oblasti, kde bol požiar hasený inými látkami ako vodou. Ich dopad na životné prostredie je skúmaný prostredníctvom ekotoxikologických testov, ktoré hodnotia negatívne účinky testovaných látok.