Popis:
Všeobecná spoločenská atmosféra vo Francúzku po druhej svetovej vojne nebola naladená nakurz liberálnych ekonomických konceptov. Tým sa vytvorila živná pôda nielen na šírenie keynesovstva ale aj štrukturalizmu.
Charakteristika francúzskeho ekonomického štrukturalizmu:
Štrukturalizmus je chápaný ako smer, ktorý integruje viacero spoločenských vied dohromady. Ide o metódu spoločenskovedného bádania, a zároveň smer, ktorý na základe aplikácie tejto metódy vznikol vo filozofii, až neskôr sa rozšíril hlavne v sociológii, jazykovede a antropológii. Vznikol po druhej svetovej vojne vo Francúzsku, kde sa aj výrazne presadil.
Štrukturalizmus sa snaží uchopiť predmet skúmania spoločenských vied ako celok, ktorý ma zmysel sám o sebe. Časti, ktoré tento celok tvoria, majú v tomto metodologickom prístupe zmysel len vo vzťahu medzi sebou navzájom a vo vzťahu k tomuto celku. Nesústreďuje sa teda na časti, z ktorých sa skladá celok. Skúma vzťahy medzi jeho časťami a rád, v ktorom sa tieto vzťahy a väzby odvíjajú.
,,V ekonómii, štrukturalizmus skúma národné hospodárstvo ako celok, kde vytvára modely ekonomických štruktúr, ktoré sú založené na rôznych kritériách štrukturácie (napríklad vzťahy medzi rôznymi skupinami v rámci spoločnosti). Umožňuje tiež agregátnu analýzu, ktorá podobne ako v prípade inštitucionalizmu, teórie Keynesa, či postkeynesiánstva nevyžaduje vyvodenie makroekonomických štruktúr zo správania jednotlivcov.‘‘
Kľúčové slová:
ekonomický štrukturalizmus
teórie rastu
postindustriálna spoločnosť
inštitucionálna ekonómia
vlastnické práva
Obsah:
- Francúzsky ekonomický štrukturalizmus
Charakteristika francúzskeho ekonomického štrukturalizmu:
François perroux:
Teória dominancie, definovanie pólov rozvoja:
Indikatívne plánovanie:
Prínos francúzskeho štrukturalizmu k ekonomike rozvojových krajín:
Neoštrukturalisti a ich postoj k úlohe štátu v ekonomickom raste
Sociologicko-historické teórie rastu
Dvojsektorový model williama arthura lewisa
Lewisov model rastu rozvojových krajín
Teória rastu b. f. hoselitza
Teórie postindustriálnej spoločnosti
Nová inštitucionálna ekonómia