História baníctva v okolí Gelnice

Mesto Gelnica sa nachádza v na východe slovenskej republiky v severozápadnej časti Košického samosprávneho kraja, v okrese Gelnica. V blízkosti sa nachádzajú mestá Krompachy, Smolník a vo vzdialenosti do 50km Košice, Prešov a Spišská Nová Ves.
Krajinný charakter okolia Gelnice má členitý horský a podhorský charakter ( 290 - 1244 m.n.m.). Z geomorfologického hľadiska územie patrí takmer celé do oblasti Slovenské rudohorie, celku Volovské vrchy, podcelkov Hnilecké vrchy a Kojšovská hoľa, ktoré sa rozprestierajú na brehoch dolného toku Hnilca. Významnejšie prítoky Hnilca v blízkom okolí Gelnice sú Perlový potok, Turzovský potok, Žakarovský potok a Kojšovský potok. Slovenské rudohorie je budované kryštalickými horninami, ktoré sú bohaté na nerastné suroviny. Reliéf územia sa utváral po alpínskom vrásnení po spodnej kriede a pred staršími treťohorami. Miestami tvoria obal prvohôr hrubé súvrstvia svetlosivých vápencov a dolomitov vystupujúce na povrch, ktoré zvyšujú tvárnosť horstva. Sú v nich úzke, hlboko vrezané kaňonovité riečne doliny tvaru „V“, strmé bralnaté svahy i skalné útvary. Už z názvu „RUDOHORIE“ je zrejmé, že táto lokalita je bohatá na nerastné suroviny. Rudné ložiská sa využívali už v stredoveku, zaujímavé stopy po dávnom baníctve možno nájsť dodnes v podobe opustených šácht, háld, alebo prepadlísk.
Okres Gelnica je najlestnatejším okresom SR - viac ako 74%, v lesoch prevažuje smrek, jedľa a buk. Lesný majetok Mesta Gelnica o rozlohe 4 646 ha obklopuje mesto zo všetkých strán a tvorí ucelený celok. Lesné porasty sú prevažne v 4. až 5. lesnom vegetačnom stupni (bukový až jedľovo bukový). Ihličnaté dreviny, prevažne jedla a smrek tvoria vyše 66% plochy lesných porastov. Z listnatých drevín prevláda buk, vtrúsene javor a jaseň. Obhospodarovanie lesných porastov je závislé od ich zaradenia do kategórií lesa: lesy hospodárske 1190 ha (26%), lesy osobitného určenia 2 702 ha (60%), lesy ochranné 620 ha (14%).
Vo vývoji základných demografických charakteristík je zaznamenaný negatívny trend. Pokračuje proces starnutia obyvateľstva, dôkazom čoho je zvýšenie priemerného veku u oboch pohlaví, zhoršenie indexu starnutia, ako aj predlženie strednej dĺžky života u oboch pohlaví. Počet prisťahovaných je nižší ako vysťahovaných, vývoj medzi pôrodnosťou a úmrtím je priaznivejší, keď bol zaznamenaný prírastok obyvateľstva, predovšetkým v dôsledku vyššieho prírastku u rómskeho obyvateľstva (momentálne 18%).