Historicko-politický vývoj v Afrike

Úvod
Afrika ja po Ázii druhým najväčším svetadielom. Názov tohto svetadielu pochádza z názvu starej berberskej osady ,, Afriga“, ktorá ležala južne od Kartága. V dobách rímskeho impéria sa pojmom Afrika označovalo približne územie dnešného Tuniska; celý kontinent sa ako celok nazýval Líbya (Havlík a kol., 1962).
V podstate je africký kontinent obrovská náhorná rovina. Afrika bola kedysi spojená s Južnou Amerikou, Austráliou a Indiou do jediného veľkého pevninského celku nazývaného Gondwana a pred asi 120-220 miliónmi rokmi sa Gondwana rozdelila na jednotlivé časti a tie sa začali od seba vzďaľovať (Dejiny Afriky, 2009). Zo strednej časti pôvodnej pevniny vznikla dnešná Afrika. Až vo štvrtohorách alebo v treťohorách vznikli prielivy, ktoré delia africký kontinent od nášho a ázijského kontinentu (Havlík a kol., 1962).
Svet ešte nedávno považoval Afriku za kontinent, ktorý nemá vlastné dejiny ani kultúru. Afrika bola označovaná za tmavý, temný kontinent, čo sa rovnalo označeniu zaostalá, primitívna, obývaná divochmi (Dejiny Afriky, 2009).
Afrika sa v dobe kolonizácie stala doménou anglofrancuzských výbojov a dodnes o tom svedčí množstvo reliktov v hospodárskom a sociálnom živote. Najrozšírenejší reči v Afrike sú angličtina a francúzština (Votrubec, 1973).
Najstaršie obdobie afrických dejín od vzniku človeka a ľudskej spoločnosti až po vznik prvého štátneho útvaru v Egypte a poznatky modernej paleoantropológie a iných vied s definitívnou platnosťou dokázali, že „kolískou ľudstva„ bol práve africký kontinent (Dejiny Afriky, 2009!). Neskorší hospodársky a kultúry vývoj v Afrike z viacerých dôvodov prebiehal intenzívnejšie v iných častiach sveta než v Afrike. Kvôli tomu sa behom doby Afrika dostala na samu perifériu svetových dejín. Ešte len v 20. storočí, po vzniku samostatných afrických štátov sa význam Afriky znova začal posilňovať a rastie aj jej politický význam (Votrubec, 1973).

Historicko-politicky vývoj
Objavovanie Afriky a jej história nesie v sebe mená mnohých odvážnych moreplavcov, dobrodruhov či vedcov. Dobrodružstvo či poznanie neboli jediným dôvodom na fantastické výpravy. Starovek a stredovek priznával, že šlo o obchod, zlato a otrokov. Novovek a zvlášť súčasnosť, objavným činom prisudzuje falošné pohnútky:...