Historizmus v tvorbe štúrovcov a estetické prvky v tvorbe Ľudovíta Štúra

Ľudovít Štúr

Roddinné prostredie
Pochádzal z rodu, ktorý žil po stáročia v Trenčíne. Natrvalo sa v ňom usadil už v druhej polovici 16. storočia. Do konca 17. storočia sa trenčiansky Štúrovci zaoberali roľníctvom, v 18. storočí súkenníctvom, ojedinele mäsiarstvom.
Najmladší syn trenčianskeho súkenníka Michala Štúra Pavel, narodený 17.02.1769, bol dedo Ľ. Štúra. Dňa 16. marca 1789 narodil sa Pavlovi Štúrovi syn Samuel (v poradí tretí), otec Ľudovíta Štúra. Bol prvým zo štúrovského rodu, ktorý sa dostal na štúdiá. Prejavoval záujem o prírodné vedy a venoval sa im po celý život. Dosiahol vzdelanie, ktoré ho oprávňovalo vykonávať aj kňazský úrad. Ale keďže učiteľstvo sa mu nepochybne stalo vecou srdca, prijal miesto učiteľa - organistu v Trenčíne. Po vyše ročnom pôsobení v Trenčíne, 3. júla 1810, ako 21-ročný sa S. Štúr oženil s Annou Michalcovou, dcérou trenčianskeho mešťana.
Samuel Štúr a jeho žena Anna mali spolu šesť detí, dospelého veku sa dožili Karol (narodený 25.03.1811), Ľudovít (29.10.1815), Samuel (15.10.1818), Karolína (24.03.1826) a Ján (27.09.1827). Družný domáci život, dobrovoľné podriaďovanie sa a disciplína položili základy životného cieľa všetkých detí S. Štúra - slúžiť celku.
Štúrovcom sa 29. októbra 1815 narodil v Uhrovci druhorodený syn Ľudovít. Tento učiteľský syn vyrastal v kruhu dedinskej mládeže. Už vtedy postrehol biedu poddaných a ich detí, svojich vrstovníkov a spolužiakov, jej príčiny si však uvedomoval hlbšie až neskôr. Pomáhal im pri pasení husí, kôz i zbere lesných plodov.
...