Hlbinná psychoterapia a Naratívna psychoterapia

Vývoj rodinnej terapie

Rodinná terapia sa vyvíjala z mnohých prameňov, preto je ťažké zistiť presné miesto a čas, kedy sa po prvý krát objavila. Podľa niektorých autorov bolo viacero myšlienok, ktoré ovplyvnili rodinných terapeutov 20.storočia. Tieto myšlienky už boli obsiahnuté v práci sociálnych a komunitných pracovníkov 19.storočia a potom boli znovu objavené v 30., 40., a 50. rokoch 20 storočia. Práce mnohých začiatočných praktikov sa vyvíjali zo psychoanalýzy, čo malo asi najvýznamnejší vplyv na rodinnú terapiu.

Práca ľudí najviac považovaných za novátorov rodinnej terapie sa začala sústreďovať okolo určitých charakteristických prístupov, ktorí sa zhodli na spoločnom názore, že interakčné vzorce medzi ľuďmi (zvlášť v rodinách) významne prispeli k problémom jednotlivca a, že tieto problémy by mohli byť vyriešené účinnejšie, keby sa terapie zúčastnila celá rodina. Každý z týchto pôvodných rodinných terapeutov ovplyvnil ostatných a vychoval nasledovníkov, ktorí v niektorých prípadoch začali byť považovaní za „školy“. Dve školy, ktoré sa od začiatku stali najvýznamnejšími, boli - štruktúrna rodinná terapia, spájaná zvlášť s prácou Minuchina a jeho spolupracovníkov, ako sú Aponte, Barcai, Walters a iní a strategická rodinná terapia. Tá bola spájaná najtypickejšie s prácou Inštitútu pre výskum duševného zdravia (MRI) - Fisch, Beavin, Jackson... Niektorí z najvýznamnejších priekopníkov ako Erickson, Satirová alebo Whitaker sa ubránili klasifikácii tým, že boli, ako uvádza Bloch „veľkolepými príkladmi, učili svojou existenciou“ . (Jonesová, 1996)