Popis:
Človek, povedal Aristoteles je tvor spoločenský. Žije v spoločnosti a chce aby,sa spoločenské prostredie vzťahovalo k nemu ľudsky, t.j. morálne. Dnešné ľudstvo je však čoraz väčšmi ohrozované v samotnej svojej existencii. Spoločnosť je plná nenávisti, násilia, vojen a preto hľadá zásady všeľudského humanizmu, prekračujúce hranice štátov, etník, sociálnych skupín, vieroviznaní a svetonázorov. Prvým krokom tohto všeľudského humanizmu jezakotvenie najzákladnejšieho ľudského práva - práva na život. Ľudský život je najvyššou hodnotou v sústave hodnôt každého človeka, jeho uchovanie a ochrana je preto najvyšším mravným príkazom pre všetkých ľudí, pre celú spoločnosť vôbec. Veď najcitlivejším a najspoľahlivejším testom kultúrnej a mravnej úrovne každého národa je jeho úcta k životu. Zdravá je tá spoločnosť, ktorá dokáže chrániť a rešpektovať dôstojnosť a hodnotu každej ľudskej bytosti.
Takmer všetky spoločenské deklarácie zakotvuju právo na život. V žiadnej deklarácii však nie je ani zmienky o práve na „dobrú smrť“- eutanáziu. Alternatívou dobrovoľného života je dobrovoľná smrť. Má však človek právo na pokojnú smrť, na eutanáziu? - Čo znamená slovo „eutanázia“? Pojem eutanázia pochádza z gréčtiny (eu - dobre, thanatos - smrť) a znamená dobrú, ľahkú smrť.
...
Kľúčové slová:
filozofia
etika
sociálna práca
ľudské práva
právo na život
eutanázia
aktívna eutanázia
pasívna eutanázia
lekár
pacient
choroba
Thomas More
Francis Bacon
smrť
samovražda
Obsah:
- Úvod
Z delenia eutanázie rozlišujeme
Zástanci eutanázie predpokladajú
Odporcovia eutanázie poukazujú
Problém eutanázie
Zdroje:
- Základy sociální práce, Oldřich Matoušek a kol. Portal Praha 2001
- Demokracia a ľudské práva, V. Koganová Ekonóm pri EU Bratislava 1996
- Etika, Ján Vajda, Enigma Nitra1995
- Filozofia č. 6 roč. 55/2000, Zmysel života či zmysel smrti?, M. Nemčeková,