Hodnotenie pozitívneho v správaní iných

,,Každý človek má vo svojom vnútry hlboko zapísaný projekt túžby po šťastí. Je to znak jeho bytosti. Celá jeho energia sa premieňa na splnenie tohto cieľa.“ ( Roche Olivar, 1990). Zvlášť výrazná je táto túžba u detí. Všetky deti majú rovnakú potrebu: pocit všimnutia, uznania, pochvali, akceptácie. Rozdiel je len v tom,že niektoré túto potrebu dávajú najavo a iné nie. Všímanie si pozitívnych vlastností a pripisovanie pozitívnych vlastností je dôležitým pedagogickým nástrojom. Neplatí to však len vo vzťahu učiteľ- žiak, ale aj pre vzťahy detí medzi sebou a môžeme povedať, že pre medziľudské vzťahy vôbec. V každom z nás je tendencia byť a stávať sa lepším. Z hĺbky našej existencie vyviera úprimná túžba po zdokonalovaní sveta a seba, po láske a harmónii, po zmysluplnom prežití vlastného života. A v tomto si môžeme napomáhať vzájomnou láskou. Ten, kto v druhom vidí hodnotného, úctihodného človeka, tým,že ho má rád, mu dopomáha k tomu, aby takým skutočne bol. Skutočná láska robí zázraky. Je tvorivá. V každom človeku je niečo pozitívne. V živote je potrebné sústrediť sa na pozitívnu stránku udalostí a ľudí. Pozitívne hodnotiť druhých v bežných podmienkach, ale aj v „sťažených“ podmienkach. Negatívny vplyv na tento fakt má nízke alebo privysoké sebahodnotenie jedinca. Odráža sa predovšetkým v problematickej komunikácii, prosociálnosti a obľúbenosti v kolektíve (školskom, pracovnom). Z toho vyplýva, že pozitívne hodnotenie seba a pozitívne hodnotenie druhých veľmi úzko súvisia, sú vzájomne neoddeliteľné.