Hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky Slovenskej republiky v rokoch 1996 – 2006

Význam konvergencie sa u nás často zdôrazňuje najmä v súvislosti s pristúpením SR za člena EÚ. S členstvom v EÚ sme sa stali aj členom Hospodárskej a menovej únie s výnimkou vstupu do eurozóny, pre ktorý musíme splniť maastrichtské konvergenčné kritériá. Dôležitú úlohu má v tom Ministerstvo financií SR, ktoré predkladá na rokovanie vlády SR návrhy opatrení, aby SR mohla prijať euro od 1.1.2009. Jeho Inštitút finančnej politiky vydáva k problematike konvergencie odborné materiály, ktoré sú niekedy určené aj širšej odbornej verejnosti. Nezávisle od činnosti vlády skúma problematiku Národná banka Slovenska, ktorá vydáva k tejto problematike vlastné štúdie.
Problematikou konvergencie sa podrobne zaoberajú okrem vysokých škôl aj ústavy SAV, ktoré publikujú svoje práce v časopisoch, na rôznych konferenciách, ako aj na svojich webových stránkach.
Konvergencia je zároveň osobitným cieľom kohéznej politiky EÚ. Regióny, ktoré ekonomicky zaostávajú, môžu čerpať z fondov EÚ značnú finančnú pomoc, aby sa ich úroveň postupne vyrovnávala s priemerom EÚ. Aj Národný strategický referenčný rámec SR (NSRR), ktorý stanovuje stratégiu využívania fondov EÚ na obdobie r. 2007-2013 uvádza, že víziou hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR je „celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ15 cestou trvalo udržateľného rozvoja“.
S problematikou konvergencie sa zrejme budeme stretávať v mnohých ekonomických súvislostiach. Jednou z nich je aj hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky, s ktorým súvisí aj táto seminárna práca.