Hospicová starostlivosť

ÚVOD

Staroba je prirodzený proces završujúci biologický vývin človeka. Staroba a starnutie je problém individuálny i spoločenský. Problematika staroby má podobu biologickú, sociálnu a psychologickú. Nárast počtu staršieho obyvateľstva vedie k zvýšeniu pozornosti k otázkam starnutia. Starých a dlhodobo chorých ľudí často označujeme ako neproduktívnych, ekonomicky náročných, nežiaducu konkurenciu mladých, nerentabilných..
Čím je človek starší, ťažšie sa prispôsobuje zmenám. V našej hierarchii sú najzávažnejšie ekonomické zmeny po odchode do dôchodku, smrť životného partnera, choroba ale aj odchod detí z domu. Hlavným spoločenským i citovým zázemím by mala byť rodina.
V určitých kultúrach sa preukazuje starým ľuďom zvláštna úcta a veľká láska. Je zapojený do rodinného života a má v ňom patričnú úlohu a zodpovednosť. Predovšetkým má plniť cenné poslanie svedčiť o minulosti a viesť k múdrosti mladých ľudí a budúce pokolenie. V iných kultúrach v dôsledku priemyselného rozvoja a urbanizácie sú neprípustné formy vyhosťovania starých ľudí. Spôsobuje nám to bolestné utrpenie z menejcennosti. Tu je potrebné nájsť a prijať správne hodnotenie úlohy starých ľudí a dlhodobo chorých pacientov v spoločenstve a najmä v rodine. Život starých a chorých ľudí nám pomáha osvetliť stupnicu ľudských hodnôt.