Hospodársky vývoj Japonska

Ekonomický vývoj Japonska je v porovnaní s vývojom ostatných zemí sveta celkom ojedinelý. Vysoké prírastky hrubého domáceho produktu a priemyselnej produkcie pri zachovaní cenovej stability a takmer plnej zamestnanosti, rýchle zavádzanie progresívnych výrobkov a technológií bez sociálnych otrasov a to všetko predstavuje takmer ideálny model ekonomického vývoja.

Prvým impulzom k mohutnému industriálnemu rozvoju Japonska bol daný v tzv. období Meidži (1867-1912 ), počas ktorého sa z bývalej vládnucej vrstvy, za pomoci ústrednej moci, stali obchodníci a priemyselný podnikatelia. Tým sa tiež preniesla časť bývalých hierarchických usporiadaní a väzieb. Najviditeľnejším a najtrvalejším výsledkom reforiem Meidži bola centralizácia správneho systému, ustanovenie parlamentu, snemu a najvyššieho súdu, zavedenie verejného systému poštových služieb, prijatie modernej jednotnej meny a otvorenie tokijskej burzy. Bolo zrušené tradičné rozvrstvenie spoločnosti, nastolená formálna rovnoprávnosť pohlaví. Zároveň zo západu povolali odborníkov, ktorí mali za úlohu vytvoriť, či inovovať železnice a priemysel, armádu, loďstvo a architektúru.
V rokoch po 1. sv. vojne bol japonský ekonomický rast stále ešte založený na rozvoji ľahkého priemyslu, ku ktorému sa v 30-tych rokoch pridružila výroba lodí strojárenský a zbrojárenský priemysel (bol vyvolaný potrebami prichádzajúcej vojny).
Počas prvej svetovej vojny, ako aj turbulenciám medzivojnového obdobia a s nimi spojenej územnej expanzii ako možným riešením vnútorných problémov, hlavne v sociálnej sfére. Narastajúca vlna militarizmu a následné zotavenie ekonomiky mali viesť k riešeniu vzniknutej situácie.
V súvislosti s hospodárskou krízou tridsiatych rokov 20. storočia expanzia zahraničného obchodu bola hlavným faktorom, ktorý prispel k ozdraveniu hospodárstva Japonska. Západ však na túto expanziu reagoval negatívne.