Hrobka cisára Čchin-š' chuang-tiho

S rastúcou rivalitou medzi jednotlivými štátmi sa začali rodiť prvky nového rádu, ktoré neskôr prispeli k zjednoteniu všetkých štátov, ktoré mediz sebou bojovali. Jedným z týchto prvkov bolo využitie pechoty v hornatom teréne severných a južných ohraničných oblastí, pre vojenské vozy neprístupné. Ďalším z prvkov bolo využitie železa na výrobu zbraní a nástrojov, ktorých použitím sa rovýjal aj obchod, zvýšila sa produktivita v poľnohospodárstve a bojaschopnosti aj početný stav armády. A ankoniec nečínske vnútroázijské kmene začali využívat vo vojnách jazdectvo, a tým nútili aj Číňanov, aby s tým začali tiež. Sedem bojujúcich štátov, ktoré sa dynamicky rozvýjali, pretrvalo dodnes. Najmocnejší rozmach v tejto dobe zaznamenal práve štát Čchin. Nebol mimoriadne preslávený kultúrou, ale žil zo strategického postavenia na západe, v miestach, odkiaľ kedysi povstali Čouvovia. Čchingský kráľ (wang), ktorý sa sám vyhlásil za „prvého cisára“ š´chuang-ti, ťažil z reforiem zavedených o celú generáciu pred ním, vojvodcom Šang Jangom,( ktorý zomrel 338 p.n.l). Šang Jang bol mysliteľom legalistickej školy a rádom panovníka. Legalisti mali určené tvrdé a pevné pravidlá, ktoré určovali odmeny a tresty ako dve rukoväte k udržaniu poriadku medzi ľudom. Cieľom panovníka Šang bolo udržať si moc bezohľadu na prospech ľudu. Súlad záujmov panovníka a jeho ľudu, učenie legalistov nepredpokladalo...