Idea verejnej predškolskej výchovy v starovekom Grécku a pedagogické myslenie o dieťati v starovekom Ríme

Kultúra starých Grékov a Rimanov je vrcholom rozvoja starovekej vzdelanosti a rozvoja výchovy. Myšlienka verejnej predškolskej výchovy vznikla v starovekom Grécku ako súčasť vtedajších filozofických a pedagogických náhľadov, ktoré boli odrazom hospodárskych, spoločenských i politických názorov a formy vtedajšieho štátneho zriadenia. Staroveké Grécko reprezentovali dva rozdielne mestské otrokárske štáty - Sparta a Atény.

Sparta

Sparťania žili vojenským životom. Na čele štátu stáli dvaja králi a rada starších (gerúzia). Králi spravovali štát v súlade s gerúziou a pod kontrolou eferov.
E. N. Medynskij píše, že v 8. storočí pred. n. l. bolo v Sparte okolo 9000 slobodných rodín, kým počet zotročených heilótov dosahoval okolo 250 000. (Brťková, 2000, s. 14).
Výchova v Sparte bola pod štátnym dozorom. Výchova mládeže bola orientovaná k príprave tvrdých, otužilých a bezohľadných bojovníkov. V Sparte o práve na život dieťaťa (najmä chlapca) po narodení rozhodovali predstavitelia spoločnosti. Otec bol povinný predstaviť svoje dieťa po narodení eforom, ak bolo slabé, telesne chybné, rodičia ho museli hodiť do priepasti Apothety, alebo nechať v pohorí Tajgot, kde zahynulo hladom. Dieťa mohol vziať z hôr jedine otrok a vychovať z neho otroka.
...