Inflácia (definícia, meranie, formy...)

Inflácia je pojem, ktorý dennodenne počujeme v médiách a čítame o ňom v novinách. Je všade okolo nás a ovplyvňuje naše životy pozitívne i negatívne. Prirodzene vnímame hlavne negatívne dôsledky inflácie. Jedným z jej najdôležitejších merateľných dôsledkov je napríklad množstvo určitého tovaru alebo služby, ktoré si môžeme kúpiť za určitú jednotku meny v rôznych časových obdobiach. Ak sa toto množstvo znižuje hovoríme o znehodnotení meny, pretože si časom za rovnakú menovú jednotku kúpime menej. Tento jav však neznamená, že sa znehodnocuje tým aj celý náš majetok. Znehodnocuje sa predovšetkým kúpna sila peňazí. Inflácia totiž nemá vplyv len na naše výdaje, ale aj príjmy. Vplýva teda hlavne na naše bohatstvo ako celok tým aj na bohatstvo a majetok celého štátu či prehnane povedané aj sveta.

Už od dávnych časov bolo snahou panovníkov, aby chránili svoj majetok a majetok svojich poddaných tak, aby tí boli schopní platiť dane napríklad znižovaním podielu zlata v platidlách. Časom sa však dospelo až k úplnému zrušeniu zlata ako platidla a k slovu sa dostali „papierové“ meny s tzv. rezervnou menou, ktorá už nie je krytá zlatom, ale v súčasnosti len opatreniami vlád. Dnes je hlavne politikou národných a centrálnych bánk udržať vývoj inflácie na uzde tak, aby sa nestala škodlivou pre obyvateľstvo. Spôsoby ako to dosiahnuť sú rôzne tak ako aj samotný pohľad odborníkov a smerov, ktorí sa rôznym druhom a vývoju inflácie venujú. Cieľom a hlavnou snahou bánk je udržať tzv. cenovú stabilitu a za jej pomoci zabrániť výkyvom či nadmernému alebo až extrémnemu rastu inflácie. Možnosti a vplyv finančných inštitúcií narástol nie je však neobmedzený a tým sa z inflácie stala hrozba pre finančnú stabilitu štátov.
...