Informačná výchova - knižnice

Informačná výchova nie je v knižniciach už celé roky neznámym pojmom. Definovali ju viacerí odborníci - Merta, 1976; Kábrt, 1983 a Matthaeidesová, 1988. Informačnú výchovu tvorili základné obsahové prvky, ktoré sa významovo vzájomne dopĺňali, prelínali a špecifikovali – knihovnícka, bibliografická, vedecko-informačná, informatická príprava a pod. Používali sa rôzne pojmy, ktoré odrážali jej obsahové zameranie: knihovnícko-bibliografická príprava, informatická výchova a príprava, informatické vzdelávanie, výchova a príprava používateľov informácií.

V súčasnosti informačnú výchovu v širšom vymedzení chápeme ako realizáciu racionálnej výchovy a prípravy človeka na využívanie a tvorbu poznatkov s cieľom nadobudnutia ucelenej sústavy vedomostí, zručností a návykov v poznávacom procese (prostredníctvom sebainformovania, sebavzdelávania) a ich aplikácie v tvorivostnej sfére a produkcii nových poznatkov vo všetkých oblastiach spoločenskej a osobnej činnosti. 

V užšom vymedzení ju chápeme ako konkretizáciu a realizáciu koncepcií a programov informačnej výchovy v konkrétnych prostrediach – napr. na inštitucionálnej báze výchovno-vzdelávacích systémov a sústav detí, mládeže, dospelých; v inštitucionálnej báze knižníc s vymedzením jej rôznych stupňov – napr. informačná príprava žiakov a študentov rôznych stupňov a typov škôl, pracovníkov v zamestnaní, používateľov rôznych typov knižničných a informačných inštitúcií, systémov a služieb.

Znamená to teda, že v súčasnosti sa v teórii aj v praxi používa viacero pojmov, napr. knihovnícko-bibliografická výchova a príprava, informatická výchova a príprava, informatické vzdelávanie so zameraním na objekt (deti, študenti, dospelí a i.) a realizátora.