Interpretácia básne: Nie sama, a predsa osamelá.

Pre svoju seminárnu prácu som si z ponúknutých autoriek zvolila práve Annu Ondrejkovú a jej zbierku Sneh alebo Smutná jabloň plná nedozretých pávov. Už v samotnom názve celej zbierky vidíme spojenie niečoho neživého so živým. Sneh, ktorý nám evokuje zimu a chlad, sa tu spája so smutnou jabloňou, ako symbolom života. V celej zbierke sa vyskytujú básne, z ktorých pociťuje samotný čitateľ smútok, nenaplnenosť vzťahu s mužom a obavy zo samoty. Všetky tieto motívy sa prelínajú jednotlivými básňami od začiatku až do poslednej básne.
Motív smútku a sklamania môžeme nájsť v básni Nezblížili sme sa, a teraz sme už unavení: iskrivý nedotyk. Autorka v tejto básni v negatívoch vyjadruje poslednú nádej na zblíženie so svojím partnerom. Aj v ostatných básňach celej zbierky si môžeme všimnúť, že vo svojom srdci stále ukrýva svojho milovaného. Dokonca sa mu prihovára veršami: „Ani ťa nezabudnem ako rukavicu, medovú ružu a báseň, ani ťa nebudem chrániť. Z vnútra si vo mne ako jed v jablku, ako zdĺhavý oheň.“ Už v týchto veršoch vidíme prelínanie iného motív jej tvorby, ktorý sa nachádza už v nadpise samotnej zbierky. Symbol jablka, ako plodu, nám v týchto veršoch vystihuje samotnú autorku. Svoje vnútro prirovnáva k jedu v jablku. Autorkino sklamanie, žiaľ, sny a túžby spolu s prírodou, akoby vytvárali celkový obraz celej zbierky. Prostredníctvom jednotlivých veršov sa opäť z básne dozvedáme o autorkinom sklamaní a citovom rozpoložení.