John Stuart Mill - O slobode myslenia a diskusie

„Mill sa venoval problému politickej slobody a napísal o tom svoju najvýznamnejšiu a v určitom ohľade najpôsobivejšiu prácu- neveľkú rozpravu O slobode. Keď rozpracovával problém o ktorom hovoril už Bentham, vyhlasoval, že problém politickej slobody možno vyriešiť, keď sa posudzuje negatívne, v podmienkach obmedzení, aké indivíduu možno podľa práva uložiť“(Scruton, 1991, s. 253). Emil Višňovský (1995) zhrnul v poslednej strane eseje, že ústrednou témou eseje O slobode je téma individuálnjňej slobody, t.j. otázka, či a ako je možná sloboda jednotlivca v spoločnosti. V tomto kontexte autor rozoberá tri hlavné problémy: 1. problém slobody myslenia a vyjadrovania 2. problém individuality ako zdroja spoločenského pokroku 3. problém rozlíšenia ľudského konania a života na čisto súkromnú sféru, ktorá sa týka len jednotlivca samého, a sféru verejnú, ktorá sa týka iných ľudí. Millova koncepcia, podaná na pomerne malom priestore a brilantným štýlom, sa zaradila medzi klasické ideové dedičstvo západnej filozofie a politiky liberalizmu. Najmä niektoré pasáže nič nestratili na svojej príťažlivosti a majú dnes čo povedať aj nám. Radovan Kavický (2007) uvádza „Millov postoj k otázke individuálnej slobody človeka v spoločnosti je založený na uznaní hodnoty každého jednotlivca, na tolerancii a rešpekte k rozdielnosti a rozmanitosti, na odpore k uniformite a spriemerňovaniu všetkých ľudí na rovnakú úrovweň, na slobode myslenia a konania. Mill dokonca tvrdí, že práve podporovanie týchto hodnôt je základom rozvoja každého jednotlivca a tým aj spoločnosti. Bez rešpektovania práv jednotlivca nie je možné dodržiavať ani práva menšín či skupín, ktoré zmýšľajú rozdielne“.Keď ľudia nemajú slobodu prejavu oberajú sa tým budúce generácie, ale aj terajšie o dôležité informácie, na základe ktorých by mohli byť odstránené chyby. Ľudia sa okrádajú o možnosť napraviť chybu pravdou. Nikdy si nemôžeme byť istý, že mienku, ktorú sa snažíme potlačiť, je falošná.
...