Popis:
Literatúru často spájame s pojmom, že je to veda o človeku. Môžeme to vysvetliť aj tak, že samotné dielo autora hovorí o tom, ako sa cíti, čo prežíva a čo všetko sa v jeho vnútri odohráva. V jednotlivých obdobiach, cez ktoré v minulosti literatúra prechádzala, vznikali hodnotné literárne diela, ktoré zachytávajú rozličné udalosti a podávajú svedectvo o rozumných ľuďoch a činoch, ktorí sa snažili urobiť život lepším, alebo naopak sa snažili o zlepšenie samých seba na úkor ostatných. Každý z autorov v jednotlivom období sa snažil preniknúť nielen do našich myšlienok, ale aj do sŕdc svojou jedinečnosťou. Taktiež sa o to pokúšal aj významný spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, ktorý sa nás snaží už stáročia presvedčiť o reálnosti a kráse svojho umenia za pomoci seba samého, a to v pozícii rozprávača.
Kľúčové slová:
J. G. Tajovský
Mamka Pôstková
Maco Mlieč
Do konca
Poviedka
Obsah:
- Tajovský využíva tento spôsob zobrazovania a opisu skutočnosti pomerne často vo svojich poviedkach. V jeho dielach sa teda často stretávame priamo s jeho osobnosťou, ktorá sa nám snaží svoje zážitky, či skúsenosti zo života predložiť tak, aby na nás pôsobili čo najhodnovernejšie. Samotná štylizácia jeho poviedok mu napomáha v tom, aby sme uverili, že to, čo nám predkladá, nie je len nejaký výmysel, ale ide o skutočnosť, ktorá je pravdivá. Práve takéto tlmočenie udalostí ho robí jedinečným. Ja ho však nevnímam pri rozprávaní len ako svedka, ktorý sa pozerá na udalosti akoby niekde „z hora“, ale skôr vidím aj jeho aktivitu nabádať postavy, aby sami videli, v akej situácii sa nachádzajú a že sa môžu posunúť ďalej.