Július Lenko

Július Lenko sa svojim tvorivým vývinom podobal i nepodobal poetom- vrstovníkom zo skupiny, ktorá si v druhej polovici tridsiatych rokov vyčítal novátorský básnický program. Išlo o známu skupinu nadrealistov. Surrealistický- nadrealistický estetický systém nikdy nezaujal celú autorovu básnickú osobnosť. Lenko bol vlastne prvý, kto sa od neho odchýlil. Naznačuje to už jeho debut V nás a mimo nás (1941).
Asociácie na názov zbierky, V nás a mimo nás, sú medzi čitateľmi rozličné. Treba však spomenúť primárnu podstatu významu týchto slov, ktorých dramatizácia sa uskutoční prostredníctvom prepozície subjektívneho (básnického subjektu) a objektívneho (sveta) vyznenia. Aby sme pochopili pravý význam slov, musíme odstúpiť od lexikálnej osy a význam nadvihnúť na os emocionálnu, v ktorej subjektívne a objektívne hranice vyostruje parataktická konjunkcia. Spomenuté hranice sú si veľmi blízke: sebapoznanie postupuje k vytváraním vlastných hodnôt, ktoré prechádzajú do životnej filozofie, t.j. jedinec si vybuduje určitý názor k svetu, podľa vlastných skúseností, alebo hodnôt.