1. Kabala - história a špecifiká

Kabala - výraz pochádza z hebrejskeho slova gabbalah, ktoré znamená podanie, tradíciu či dedičstvo.

Kabala je ezoterický a mystický výklad Biblie používaný v stredoveku v niektorých židovských a kresťanských kruhoch, ako aj astrologické a magické úkony zakladajúce sa na tomto výklade. Podkladom kabaly je židovská gnóza (myšlienkový smer) a filozofický smer novoplatizmus. Kabala podáva učenie o emanácii (dokrína o vyplívaní a vyžarovaní, filozofické učenie o vzniku menej dokonalých bytostí) sveta z božskej sféry, o preexistencii duše pred narodením človeka, o sťahovaní duší, o tajomnom význame číselm a písmen a iné tajné nábožensko-filozofické náuky. Klasickými spismi kabali sú Sefer jesirah (Kniha stvorenia) z 9 stor. po kr. a Sefer zohar (Kniha žiary) zo 17 stor. po kr., obsahujú výklady z Pentateuchu.