Klimatické zmeny v histórii Zeme a otázka skleníkového efektu

Proces globálneho otepľovania sa vo všeobecnosti akceptuje ako nespochybniteľná skutočnosť. Globálny rast teploty za obdobie 20. storočia dosahuje 0,6 °C, čo má priamy vplyv na otepľovanie. Oceanografické pozorovania (Van de Plassche et al. 1988) poukazujú na vzrastanie hladiny svetového oceánu, trvajúce už bezmála tristo rokov. Za obdobie ostatných 100 rokov hladina oceánov stúpa v priemere ročne o 1 mm (v súčasnosti sa tento proces ešte urýchľuje a niektoré merania udávajú hodnotu 2-3 mm/rok). Podľa údajov z Kalifornského zálivu i iných miest sa zvýrazňuje vrstvovité usporiadanie odlišne teplých a teda aj rôzne hustých vodných más, brániacich výstupu chladných vôd, ktoré obsahujú rozpustné živiny, k hladine (Wienheimer et al. 1999). Dôsledkom je znižovanie množstva organizmov žijúcich v teplej povrchovej vrstve vody pri hladine (Herguera a Berger 1991). Sledovanie izotopov uhlíka indikuje, že morská voda je stále viac saturovaná oxidom uhličitým, uvoľňovaným z priemyselných exhalátov (Beveridge a Shackleton, 1994).