Kolektívne vyjednávanie - pozitívne aspekty, negatívne aspekty

Tému semestrálnej práce s názvom „Kolektívne vyjednávanie“ som si vybral preto, lebo prostredníctvom podrobnejšieho skúmania tejto problematiky obohatím svoje znalosti aj o túto oblasť diania.

Rutinnou činnosťou väčšiny obyvateľstva je akákoľvek forma zamestnania, ktorá prináša statky zvyšujúce osobné postavenie, blahobyt, alebo iný spôsob uspokojenia potrieb jednotlivca. Výber formy nadobúdania statkov sa odvíja jednak od vrodených schopností, jednak od získaných kompetencií a tiež od charakterových vlastností každého z nás. Manuálne schopní ľudia uprednostňujú prácu s prevahou fyzickej námahy, technicky schopní siahnu po vysokoodborných pozíciách a ľudia dobre sa cítiaci v behaviorálnej oblasti nájdu uplatnenie v zdravotníckom sektore. V každom odvetví tvoriacom statky existujú organizácie, alebo jednotlivci, ktorí sú aktívni v oblasti vyjednávania medzi dvomi základnými jednotkami pracovného trhu, medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ich náplňou je mediátorstvo, ktorého cieľom je v istom zmysle dosiahnutie akéhosi equilibria v pracovnoprávnych vzťahoch.

Takéto vyjednávacie entity sú prítomné celom portfóliu zamestnania, či je to verejný, alebo súkromný sektor. Dôvodom pre ich existenciu je schopnosť sformovať požiadavky na zamestnancov aj zamestnávateľov tak, aby „na konci dňa“ boli obidve strany spokojné a mohli pokračovať vo vzájomnej symbióze. Neúspech dosiahnuť dohodu je často sprevádzaný rozsiahlymi štrajkami zamestnancov očakávajúc vždy nejaký spôsob zlepšenia svojej vlastnej životnej situácie. Najčastejšou požiadavkou býva zvýšenie platov, ale stretávame sa aj s pridruženými požiadavkami, ktoré sa môžu týkať napr. úpravy pracovnej doby, alebo v prípade verejných inštitúcií úprava štruktúry manažmentu konkrétneho sektora. Spôsoby realizácie vyjednávania upravuje Zákon o vyjednávaní v subsidiarite so Zákonníkom práce a ďalšími právnymi normami.