Kompetencie verejnej správy v oblasti socializácie zdravotne znevýhodnených občanov

Jednou z najzraniteľnejších skupín ľudí v našej spoločnosti je skupina osôb so zdravotným postihnutím, ktoré si vyžadujú vysoký stupeň pomoci z dôvodu závažnosti a zložitej povahy ich zdravotného postihnutia. Nato, aby sa títo ľudia v maximálnej možnej miere zúčastňovali v spoločnosti sú potrebné primerané a kvalitné služby, od ktorých sa odráža kvalita ich života. Táto skupina ľudí väčšinou žije v inštitucionálnom prostredí alebo vo svojom rodinnom prostredí, čo môže viesť k izolácii v dôsledku malého alebo žiadneho kontaktu s poskytovaním služieb a s ostatnými členmi spoločnosti. (Kollárová, Kollár, 2010)

Výzvou pre zdravotne znevýhodnených ľudí je aj socializácia. Ich možnosti pravidelne vídavať a stretávať svojich priateľov či rodinu sú výraznejšie nižšie, než je tomu u zdravých ľudí.

„Premena indivídua z biologickej bytosti na spoločenskú prebieha postupne a dochádza k nej v procese socializácie, ktorá má charakter sociálneho učenia a uskutočňuje sa v sociálnej interakcii.“ (Hučík, 2013, s. 24)

I. Bajo definuje pojem socializácia ako „ proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti, proces v ktorom dochádza k postupnej premene človeka z biologickej na spoločenskú bytosť. Je to proces postupnej kultivácie človeka jeho zapojením do ľudského spoločenstva z výchovnej, vzdelávacej, pracovnej, kultúrnej i subjektívnej stránky v zmysle sebauplatnenia a sebauspokojovania. Tento proces socializácie trvá po celý ľudský život.“ (Bajo, Vašek, 1994, s. 36)