Koncepcia Tatranskej múzy s lýrou slovanskou (Pavol Jozef Šafárik)

Pavol Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v Kobeliarove, v rodine evanjelického farára a učiteľa. Študoval na gymnáziu v Rožňave, Dobšinej a na evanjelickom lýceu v Kežmarku.
V roku 1815 odišiel študovať do Jeny, kde sa zoznámil s filozofiou Herdera a Fichteho, zaoberá sa klasickými jazykmi, jazykovedou, historickými a prírodnými vedami. Po odchode z Jeny chvíľu pôsobil v Prahe a dva roky v Bratislave. Pôsobil ako vychovávateľ a zoznámil sa tu s Františkom Palackým. V roku 1818 vyšiel v Bratislave ich spoločný polemický spis Počátkové českého básnictví obzvláště prozódie. Bol veľmi kritický k nízkej umeleckej úrovni vtedajšej českej básnickej tvorby.
Od roku 1819 dosahoval úspechy nielen v svojej práci na pôde vedy a vzdelávania ( prijal miesto profesora a riaditeľa pravoslávneho srbského gymnázia v Novom Sade ), ale aj v osobnom živote. V roku 1825 sa oženil s Júliou Ambrózy s ktorou mal 11 detí. Jeho šťastie však dlho netrvalo a v tom istom roku bol svojej profesúry a miesta na gymnáziu pozbavený, nehovoriac o tom, že sa musel vyrovnávať s osobnými tragédiami ( smrť detí ).
V roku 1833 odchádza do Prahy, kde prijal miesto riaditeľa Univerzitnej knižnice. Pracoval tu však aj ako cenzor kníh, redaktor a vydavateľ. Jeho tvorba bola zameraná na históriu slovanských národností. V roku 1848 sa stal mimoriadnym profesorom slovanskej filológie na pražskej univerzite. Zapojil sa aj do pražského Slovanského zjazdu a jeho prejav sa považuje za „punc“ v boji Slovanov za nezávislosť. V porevolučných rokoch sa venoval najmä vedeckej práci.
...