Korózia kovov. chemické reakcie v procesoch prípravy povlakov. protikorózna ochrana

Korózia je samovoľné, postupné rozrušenie kovov alebo nekovových organických alebo anorganických materiálov (napr. horniny či plasty) vplyvom chemickej alebo elektrochemickej reakcie s okolitým prostredím. Môže prebiehať v atmosfére alebo iných plynoch, vo vode a iných kvapalinách, zeminách a rôznych chemických látkach, ktoré sú s materiálom v styku. Toto rozrušovanie sa môže prejavovať rozlične, od zmeny vzhľadu až po úplný rozpad celistvosti. Ide o znehodnocovanie materiálu, ktoré je spôsobené vzájomným chemickým alebo elektrochemickým pôsobením materiálu a prostredia. Výsledkom korózie je úbytok materiálu, čo má za následok zníženie pevnosti danej súčiastky a zhoršenie jej vlastností. Základnou podmienkou pre vznik a priebeh korózie v prírodných podmienkach je vlhkosť. Pod vlastným pojmom korózia sa rozumie nežiaduca interakcia materiálov a prostredia na zhoršenie až úplnú stratu ich pôvodných vlastností. Ak sa na povrchu kovov vytvorí oxidická vrstva, ktorá chráni kov pred ďalšou koróziou, tak nehovoríme o korózii, ale o pasivácii procesu (napr. hliník).
Chemická korózia - ide o oxidáciu kovu, nepôsobí a nevzniká tu elektrický prúd. Jedným z najdôležitejších faktorov, od ktorého závisí, či vzniknutá vrstva má ochranný charakter, je pomer VMV / VA < 1, kde VMV je molekulárny objem ochrannej zlúčeniny a VA aformárny objem korodujúcej zlúčeniny.