Kriminalita mládeže

Kriminalita (z lat. kriminalis - zločinný, crimes - zločin) je hromadným spoločenským javom. Hodnotenie činov ako trestných závisí od spoločnosti a jej ekonomicko-politickej štruktúry . Kriminalita sa v priebehu doby neustále mení. Rozlišuje sa kriminalita zjavná, ktorá je štátom registrovaná a kriminalita skrytá- latentná, o ktorej polícia, prokuratúra a súdy z rôznych dôvodov nevedia. Na rozsah latencie kriminality má vplyv hlavne dôvera občanov v policajné orgány, obava z pomsty páchateľov, reakcie spoluobčanov na oznamovanie trestnej činnosti a kriminálna citlivosť v spoločnosti, ktorou sa rozumie miera tolerancie k porušovaniu zákonov. Kriminalita je sociálne podmienený jav hromadnej povahy, jej príčiny spočívajú v rozporoch a nedostatkoch každej spoločnosti i v osobných rysoch páchateľov.
Vo väčšine priemyselne rozvinutých západných štátov i rozvojových krajín dochádza v posledných desaťročiach k prudkému vzostupu kriminality. Tento vzostup je braný do súvislosti s procesmi industrializácie, urbanizácie, migrácie a demografickými zmenami.
Kriminalita mládeže
Kriminalita mládeže sa v poslednej dobe stáva stále diskutovanejším a častejšou témou než skôr, a preto si myslím, že je dôležité sa tomuto javu venovať a všímať si ho. Všetko je dané určite dobou, v ktorej žijeme a ktorá je čím ďalej tím viac náročnejšia. Kriminalitu mládeže môžeme definovať ako súčasť celkové kriminality mládeže i dospelých, ako negatívny historicky podmienený spoločenský jav, ako krajní prípad spoločenskej patológie.
Rastúca kriminalita mládeže súvisí s absenciou autentického hodnotového systému, minimalizovaním možností voľnočasových aktivít. Ďalším faktorom je nepripravenosť mladej generácie na stratifikáciu spoločnosti. Mladí ju vidia iba ako sociálnu nerovnosť. V snahe vyrovnať sa dochádza ku kriminálnym činom.