Kyselina uhličitá a uhličitany - vlastnosti a výskyt v prírode

Kyselina uhličitá H2CO3 je nestála chemická zlúčenina, existuje len vo forme svojho málo koncentrovaného vodného roztoku. Pripravuje sa zavádzaním oxidu uhličitého do vody, ktorý sa pritom zľučuje s vodou (asi z 0,003 %) na kyselinu uhličitú: CO2 (g)+ H2O(l) = H2CO3,,,,,,

Táto reakcia je vratná a jej rovnováha sa dá ľahko ovplyvniť teplotou (s rastúcou teplotou klesá tvorba kyseliny uhličitej), alebo parciálnym tlakom oxidu uhličitého nad roztokom (pri otvorení fľaše s vodou sýtenou oxidom uhličitým sa kyselina rozkladá a plynný oxid uhličitý v bublinkách uniká). Posledné teoretické výpočty však ukázali, že za absolútnou neprítomnosťou molekúl vody sú samostatné molekuly H2CO3 veľmi stabilné, s poločasom rozpadu približne 180 000 rokov.

V prírode je kyselina uhličitá stálou zložkou dažďových zrážok a prírodnej vody všeobecne. Je príčinou vzniku prechodnej tvrdosti vody, tým, že rozpúšťa uhličitanové minerály obsahujúce vápnik a horčík. Rovnaký mechanizmus je aj podstatou vzniku krasových útvarov vo vápencových horninách. Vyšší obsah oxidu uhličitého a tým aj kyseliny uhličitej majú niektoré minerálné vody. V živočíšnych organizmoch je významným meziproduktom v procesoch výmeny oxidu uhličitého medzi bunkami a krvou.
...