Ladislav Mňačko

Ladislav Mňačko sa narodil v roku 1919 vo Valašských Klobukoch (v Čechách -na Morave) Na Slovensko sa presťahoval, keď otec tu dostal miesto poštára. Nakoniec sa vyučil ako predavač v lekárni, potom pracoval ako stavebný robotník. V roku 1939 sa pokúsil ujsť najprv do Sovietskeho zväzu, potom do Holandska. Nemci ho chytili a odvliekli do koncentračného tábora. Po dvoch rokoch ušiel a aktívne sa zúčastnil 2. svetovej vojny, stal sa členom partizánskej skupiny na území Moravy. V roku 1945 sa stal členom KSČ. Po vojne pracoval ako novinár v komunistickom denníku Rudé právo v Prahe a Pravda v Bratislave, od roku 1954 bol redaktorom, od roku 1956 šéfredaktorom Kultúrneho života- časopis proti ktorý sa stal tribúnou boja proti schematizmu, dogmatizmu a kultu osobnosti. V roku 1967 na protest proti postojom Česko-slovenska k izraelsko-arabskému konfliktu odišiel do Izraela. Bol zbavený československého občianstva a vylúčili ho z KSČ. Do vlasti sa vrátil počas reformného roku 1968( obrodný proces spôsobil,že sa mohol beztrestne vrátiť),aby sa zapojil do obrodného procesu. Na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy ešte v tom istom roku opäť emigroval aj so svojou manželkou Evou, dcérou básnika Ivana Kraska. Usadil sa v Rakúsku, kde sa venoval literárnej tvorbe- vydal viacero kníh a napísal niekoľko televíznych hier, publikoval prevažne v nemčine. Bol zbavený členstva v Zväze slovenských spisovateľov a jeho diela boli zakázané a vypustené z učebníc Po novembri 1989 sa vrátil na Slovensko síce ako rakúsky štátny občan, avšak po rozdelení Česko-Slovenska odišiel na protest do Prahy. Tesne pred smrťou sa vrátil do Bratislavy, kde v roku 1994 nečakane zomrel.