Ludská pamäť

U rôznych autorov nachádzame rôzne chápania a rôzne odpovede na otázku čo je to pamäť.
Brazierová požíva na miesto pojmu pamäť pojem ukladanie informácií.
Szewczuk definuje pamäť ako vlastnosť organizmu, presnejšie nervovej sústavy, ktorá sa zakladá na schopnosti uchovávať poznané skutočnosti, získané pri najrozličnejších činnostiach.
Teplov pamäťou nazýva odraz predošlej skúsenosti, ktorý spočíva v zapamätaní, uchovaní a nasledujúcom vybavení, alebo znovupoznaní toho, čo sme skôr vnímali, prežívali, alebo robili.
Sokolov interpretuje pamäť ako mechanizmus, ktorý kontinuitne zapisuje udalosti a súčasne zaznamenáva čas podľa skúsenosti subjektu.
Šípoš charakterizuje pamäť ako biopsychickú danosť človeka, ktorá umožňuje nadobúdať a v správaní využívať skúsenosti, chápe ju ako subsystém, ktorý zabezpečuje trvalú readaptáciu systému a zabraňuje jeho afunkčnú stereotypiu. Pamäť považuje za súčasť komplexu ostatných poznávacích procesov človeka, kde jej hlavnou úlohou je uchovanie, retencia informácií, ktoré prijali zmyslové analyzátory. V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že prijaté informácie v pamäťovom sklade nemajú neutrálny charakter technického záznamu na magnetofónovom páse, ale môžu sa spájať s istými citovými kvalitami, ba môže ich ovplyvniť aj zložitý hodnotový a motivačný systém, ktorý je charakteristický pre celok ľudskej osobnosti.
V súčasnom období počítačov sa pamäť definuje ako trojfázový proces, ktorý pozostáva zo senzorickej, dlhodobej a krátkodobej pamäti.