Medzinárodný menový fond

Spojené štáty americké a Veľká Británia v snahe vyhnúť sa problémom medzinárodného menového systému z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami sa po r. 1940 rozhodli položiť základy nového systému, ktorý by bol schopný zabezpečiť povojnovú stabilitu vo svetovom hospodárstve.
Dvaja muži nezávisle od seba pracujúci sa podieľali na projektoch o zavedení medzinárod-ného ekonomického poriadku a menového systému. Ide o Keynesa - ekonóma vo Veľkej Británii a Whita – vysokého úradníka amerického ministerstva financií, ktorí tým položili teoretický základ k vzniku MMF. Americký, ako aj britský projekt mali spoločný cieľ, to znamená reformovať systém tak, aby fungoval na základe vzájomnej spolupráce jednotlivých štátov a voľne vymeniteľných mien. V týchto plánoch sa počítalo aj s vytvorením nových medzinárodných organizácií, ktoré mali na seba prevziať zodpovednosť za vybudovanie a udržanie nového stabilného svetového hospodárskeho a menového poriadku.
V júni 1944 bola prijatá charta novej organizácie – Medzinárodného menového fondu na konferencii v americkom meste Atlantic City. Táto charta sa potom predložila na konferencii zorganizovanej v malom mestečku Bretton-Woods ( štát New Hampshire ), za účasti 45 krajín, ktorá sa uskutočnila 1. – 22. júla 1944. Podstatou daných diskusií bolo rozdelenie kvót a presných definícií stanov MMF. Výsledkom tejto konferencie boli prijaté dva dokumenty: stanovy Medzinárodného menového fondu a stanovy Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj. Základné orientácie, ktoré boli naznačené na konferencii sú v podstate platné aj v súčasnosti.