Menová politika - nepriame nástroje

Úvod

Podstatou tejto práce je predstaviť tému menovej politiky, čo tento pojem znamená, aké sú jej ciele a i. Keďže je táto téma veľmi rozsiahla zameriam sa konkrétne najmä na nepriame nástroje menovej politiky a to sú diskontná sadzba, povinné minimálne rezervy, reeskont zmeniek, lombardný úver, operácie na voľnom trhu, konverzie a swapy a intervencie devízových kurzov.

1. Podstata menovej politiky

Vo viacerých publikáciách sa môžeme stretnúť s jednou definíciou menovej politiky a to, že predstavuje súbor postupov, opatrení a zásad s cieľom dosiahnuť prostredníctvom menových nástrojov stanovené zámery centrálnej banky. Menová politika je teda špecifickou súčasťou hospodárskej politiky, ktorú vykonáva centrálna banka.

1.1 Cieľ menovej politiky

V priebehu uplynulého storočia sa ciele centrálneho bankovníctva modifikovali. Napríklad Keynes kládol dôraz okrem iného na hospodársky rast, cenovú stabilitu, znižovanie nezamestnanosti, či sledovanie vyrovnanej platobnej bilancie. Až do 60-tych rokov minulého storočia sa ekonómovia domnievali, že existuje nepriama úmera medzi infláciou a mierou nezamestnanosti. Až 70-té roky vyvrátili toto tvrdenie, keď nastalo obdobie vysokej inflácie a nízkej produktivity práce.
V súčasnosti sa teoretici i praktici zhodujú, že hlavným cieľom menovej politiky je udržiavanie stability meny. Rozloženie tohto cieľa na kratšie, permanentne sledované úseky sa spája so stanovovaním tzv. medzicieľov. Medziciele sú vyjadrené určitými ukazovateľmi menového vývoja, ktoré sa týkajú viacerých menových premenných. Jednou z najdôležitejších premenných je ponuka peňazí a jej vývoj ku vzťahu k veličinám magického štvorca (vývoj HDP, cenový pohyb, nezamestnanosť, vývoj platobnej bilancie). Regulovanie peňazí sa považuje v teórii za najdôležitejšiu oblasť pôsobenia emisných bánk pri uskutočňovaní menovej, ale aj celkovej národohospodárskej politiky. Menová politika nie je vhodným nástrojom na jemné dolaďovanie ekonomického vývoja.
...