Mesto vs. dedina

Za nositeľa etnokultúrnych tradícií sa považoval ľud, ktorý predstavovali predovšetkým roľnícke, prípadne robotnícke a remeselnícke vrstvy. Miestom výskumu bolo pre etnografov rurálne prostredie, zidealizované na obraz dediny známej z televíznych obrazoviek – dediny plnej spevu, tanca, zvykov, obradov, pestrých krojov a malebných dreveníc. Dedinské prostredie bolo v našom vedomí, ale aj v odbornej a beletristickej slovenskej literatúre, často stavané do opozície k mestskému prostrediu. Dedina bola čistá, bezpečná a neskazená, mesto naopak nebezpečné a dekadentné. Dedinčania sa opisovali ako ľudia statoční, poctiví, pracovití, čestní a skromní, mešťania ako namyslení, skazení, nečestní a pohodlní. Nemožno sa preto čudovať, že mesto dlho nebolo predmetom odborného záujmu etnológov, hoci ich cieľom je študovať kultúru a spôsob života rôznych skupín a vrstiev spoločnosti. Až v osemdesiatych rokoch 20. storočia začína slovenská etnológia venovať zvýšenú pozornosť aj štúdiu mesta. V poslednom období vystupujú do centra pozornosti otázky týkajúce sa rozdielov medzi mestom a vidiekom, urbánnym a rurálnym obyvateľstvom a taktiež aj anlýzy a výskumy v oblasti súčasných tendencií v osídlení.