Metódy marketingového výskumu

Potrebujeme vôbec výskum? Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoznačná. Problém môže byť riešiteľný už aj za pomoci predchádzajúcich realizovaných výskumov, prípadne s pomocou starších dát a analýz bez toho, aby sme zbytočne plytvali časom a finančnými prostriedkami z rozpočtu. Je možné, že v nich nenájdeme priamo odpoveď na otázku, ktorú chceme riešiť, môžu nám však prinajmenšom poslúžiť ako odrazový mostík pre formulovanie hypotéz.
Marketingoví manažéri môžu získavať marketingové informácie z rôznych zdrojov: napríklad z kníh, časopisov, obchodných publikácií, rozhovormi so zákazníkmi, dodávateľmi, distributérmi a partnermi z vonkajšieho prostredia. Dobre riadená firma však používa pre zdokonalenie spravodajského systému špecifické kroky: školí a motivuje svojich obchodných zástupcov pre sledovanie nových trendov, najíma informačných špecialistov (napr. na fiktívne nákupy), zhromažďuje informácie o konkurencii, vytvára zákaznícke expertné skupiny zo zástupcov významných zákazníckych segmentov, nakupuje informácie od externých dodávateľov a využíva interný informačný systém, ktorý jej umožňuje identifikovať dôležité príležitosti a problémy. Medzi tri základné zdroje marketingového informačného systému patria interné zdroje, marketingové spravodajstvo a marketingový výskum.
Marketingový výskum je aplikovaný sociálny výskum, ktorého cieľom je získať informácie pre rozhodovanie riadiacich pracovníkov, manažérov a vlastníkov organizácií pri získavaní alebo predaji surovín, výrobkov alebo služieb v trhovom prostredí. Ide o súbor činností súvisiacich so zberom, analýzou a vyhodnocovaním informácií dôležitých pre riešenie určitého marketingového problému firmy. Slúžia napríklad na identifikovanie potrieb a nákupných zámerov spotrebiteľov, ich postojov voči produktom, reklame a cenám firmy. Informácie získané z týchto zdrojov sa spájajú do databázy a vyhodnocujú prostredníctvom analýzy. Jedným z hlavných dôvodov, prečo realizovať marketingový výskum, je identifikácia trhových príležitostí. Čím viac sa bude totiž predpoveď budúceho predaja líšiť od skutočnosti, tým väčšie budú straty z nadmerných zásob, alebo v prípade podcenenia, budú vznikať straty z ušlého zisku.