Metody sociologického výskumu - Dotazník

„Začiatky používania dotazníka ako výskumnej metódy sa pripisujú americkému psychológovi a pedagógovi G.S.Hallovi (1906,1912). Zisťoval ním napr. zásobu predstáv a pojmov u detí, ktoré vstupovali do obecných škôl. Jeden z prvých dotazníkov na vedecké účely vytvoril Francis Galton. V súčasnosti sa dotazník používa na viacero účelov a v mnohých odboroch. Dotazník má slúžiť na hromadné zbieranie údajov dopytovaním sa osôb na ich znalosti, ich preferencie hodnôt alebo na ich mienku a postoj. Možno ho použiť tiež na odkrývanie životných zážitkov a skúseností, ktoré sa v minulosti u jednotlivca vyskytli, alebo ktoré v prítomnosti prežívajú. Z hľadiska meraných premenných subjektu (respondenta) sa dotazník dnes široko používa v spoločenských vedách.“ (Švec, 1998, s. 76)

Ako už názov naznačuje, slovo ,,dotazník“ sa spojuje s otázkami. Je to spôsob písomného kladenia otázok a získavanie písomných odpovedí. Dotazník je najfrekventovanejšou metódou a získavania údajov. Táto frekventovanosť je často dané ľahkou konštrukciou dotazníka. Výsledkom niekedy bývajú dotazníky, ktoré sú zostavované nesprávne, nevhodne sa zadávajú a niekedy i nesprávne vyhodnocujú. Dotazník je určený predovšetkým pre hromadné získavanie údajov. Preto sa dotazník považuje za ekonomický výskumný nástroj. Môžeme ním získavať veľké množstvo informácií pri malej investícii času (Gavora, 2000, 99s.).

Základná terminológia
Osoba, ktorá vyplňuje dotazník, sa nazýva respondent. Jednotlivé prvky dotazníku sa nazývajú otázky. Otázka dotazníku sa však niekedy označuje ako položka. Položka je vhodnejšie označenie vtedy, keď výrok nemá opytovaciu, ale oznamovaciu formu. Zadávanie dotazníku sa nazýva administrácia (Gavora, 2000, 99s.).

Cieľ dotazníka
,,Presná formulácia konkrétneho cieľa a úlohy dotazníka vo vzťahu k zvolenému problému je základnou podmienkou účelného koncipovania dotazníku. Prispieva k cieľavedomému obsahovému zameraniu dotazníka i k jasnému zameraniu jednotlivých položiek na uzlové momenty. Naproti tomu nepresné alebo príliš povrchné vymedzenie problému vedie obyčajne k neujasnenosti celkovej obsahovej koncepcii dotazníka a k orientácii na náhodné, nepodstatné stránky pri zhromažďovaní dát“ (J. Skalková a kol. 1983, 87s.).

Štruktúra dotazníka
Vo väčšine dopytovacích nástrojov sa projektujú tieto druhy informácií:
Vstupné identifikačné informácie prednej stránky dotazníka: Poradové číslo dotazníka
...