Metódy výchovy a vzdelávania dospelých. Metódy sebavzdelávania dospelých.

1. Metódy vzdelávania všeobecne
1.1. Pojem metóda
Na začiatku písania o vybraných metódach vzdelávania dospelých by bolo vhodné definovať pojem „metóda“. Slovo metóda má pôvod v gréckom slove methodos, ktoré sa prekladá ako cesta, postup. Keď však začneme študovať didaktiku, zistíme že skoro každý autor definuje pojem metóda podľa svojich praxou získaných skúseností, a tak uvediem zopár definícií kôli lepšej predstavivosti:
Z. Pešek chrakterizuje vyučovacie metódy ako premyslený spôsob alebo postup, akým učiteľ cieľavedome rozvíja vyučovací proces v súlade s jeho zákonitosťami a s požiadavkami vyučovacích zásad tak, aby vyučovanie splnilo vytýčené vzdelávacie a vychovné ciele.
A. M. Dostál definuje vyučovaciu metódu ako spôsob ktorým učiteľ riadi poznávaciu činnosť žiakov tak, aby dosiahol stanovené výchovno-vzdelávacie ciele.
Maňák charakterizuje vyučovaciu metódu ako koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít žiakov, ktoré sú zamerané na dosahovanie výchovno-vzdelávacích cieľov.
Z toho možno usudzovať že vyučovacie metódy sú veľmi významné systémovotvorné elementy vyučovacie procesu, pretože pre učiteľa znamenajú zdroj najrôznejších vyučovacích postupov, ktoré môže použiť s úmyslom plnenia výchovno-vzdelávacích cieľov.

1.2. Klasifikácia vyučovacích metód
Obsahuje päť kritérií:
• prameň poznávania – didaktický aspekt
• stupeň aktivity a samostatnosti žiakov – psychologický aspekt
• myšlienkové variácie – logický aspekt
• fázy vyučovacieho procesu – procesuálny aspekt
• aktivizácia žiakov – interaktívny aspekt