Možnosti použitia elektronického podpisu v jednotlivých právnych normách právneho poriadku SR vo vzťahu k Občianskemu zákonníku

V súčasnej dobe sme svedkami zaujímavého javu, keď stále väčšia časť komunikácie prebieha elektronicky. Klasickú poštu v komerčných kruhoch pomaly, ale isto vytláča pošta elektronická. Elektronické spracovanie údajov sa najčastejšie využíva na vyhotovenie rôznych dokumentov či súborov, ich úpravu a distribúciu prostredníctvom rozličných nosičov alebo elektronickej siete. Menej časté je však používanie prostriedku, ktorým by sa zaručila hodnovernosť resp. pôvodnosť konkrétneho dokumentu a identifikácia jeho autora či odosielateľa. Takýmto prostriedkom je práve elektronický podpis, vďaka ktorému je možné postaviť elektronický dokument na roveň papierovému. Elektronický podpis nie je len bezpečnostným prvkom využívaným v elektronickej komunikácii medzi fyzickými či právnickými osobami, ale v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky je akceptovaný aj v súdnom konaní. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že jeho dôkazná hodnota závisí od jeho bezpečnostnej charakteristiky. Oblasť použitia elektronického podpisu je veľmi rozsiahla. Využíva sa v medzinárodnej komunikácii, v komerčnej oblasti, v komunikácii medzi občanmi a štátnymi orgánmi, ale aj medzi štátnymi orgánmi navzájom, v súkromnej oblasti a pod. Aby bolo vôbec možné nahliadnuť do problematiky elektronického podpisu hlbšie, je potrebné objasniť si niektoré kľúčové pojmy s ňou súvisiace. Ide najmä o samotný pojem elektronický podpis, druhy elektronického podpisu, súkromný a verejný kľúč, certifikačná autorita a podobne. Charakteristike týchto pojmov sme venovali prvú kapitolu seminárnej práce a následne sme v jej druhej kapitole rozobrali možnosti použitia elektronického podpisu v jednotlivých právnych normách právneho poriadku SR. Cieľom našej práce bolo zhrnúť aktuálne poznatky o danej téme formou, ktorá by bola zrozumiteľná pre študentov zaujímajúcich sa o túto problematiku a možno i pre širšiu laickú verejnosť.