Náboženstvá antického Grécka

Náboženstvo gréckych kmeňov je najstarším súborom náboženským predstáv ľudí, ktorých spojuje preukázateľná jazyková príbuznosť. Dnes ich zahrňujeme pod názov Indoeurópania, pretože zaberajú veľkú časť Európy, ale aj tú časť Ázie, ktorú obývajú Iránci a Indovia.
Ich svet sa menil. Najdôležitejšou zmenou bolo zdôraznenie významu božstva pre človeka, či už pre jednotlivca alebo pre spoločnosť, ktorej bol členom. Najväčší význam malo božstvo jasného dňa, ktoré vzniklo v niektorých indoeurópskych kmeňoch, žijúcich blízko seba, a ktorých meno sa v rôznej podobe s pozmeneným obsahom objavuje u Grékov a u Indov, zatiaľ čo božstvo slnečného svitu upadlo ako predmet náboženského kultu u Grékov, avšak udržalo sa medzi iránskymi kmeňmi.
Náboženstvo sa menilo, ale nevyvíjalo sa nejakým výrazným vnútorným pohybom, pretože sa v danej dobe prispôsobovalo miestnym pomerom. Kritická chvíľa však pre danú formu náboženstva nastala v okamžiku, keď sa objavil nový kult, ktorý bol silnejší svojím predstaviteľom, svojím učením alebo aj svojou vonkajšou formou. To boli hlavné dôvody, ktoré uľahčili prenikanie tzv. orientálnych kultov, najmä za rímskeho cisárstva, ktorého náboženstvo vykazovalo rysy strnulosti. Náboženstvo antického Grécka poskytovalo veriacemu skôr nádej, že náležite uctené božstvo vyplní jeho prosbu v budúcnosti, než aby bolo zdrojom útechy v utrpení; individuálny prístup k božstvu bol nahradený masovými zhromaždeniami pri príležitosti kultových hier, akými boli Olympijské hry v Olympii, Asklépieia v Eupidauru, Pythia v Delfách, ale tiež množstvo hier usporiadaných predovšetkým v mestách Malej Ázie.