Popis:
Úvod
Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť súčasného Grécka, ale aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - Cyprus, Turecké pobrežie Egejského mora (Iónia), Sicíliu, južné Taliansko a rozptýlené sídla na pobreží dnešného Albánska, Bulharska, Egypta, Francúzska, Líbye, Rumunska, Španielska, či Ukrajiny.Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s Antickým Rímom (okolo 3000 pred Kr. až 146 pred Kr.). Položilo základy západnej kultúry. Grécka kultúra mala veľký vplyv na Staroveký Rím, ktorý ju ďalej rozšíril na mnohé miesta Európy. Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru. Je kolískou antickej filozofie, ktorá sa stala základom súčasnej európskej filozofie, ale aj vedy a techniky.
1. Divadlo
Divadlo (dráma) vzniklo v Grécku v súvislosti s kultovými oslavami boha Dionýza, ktoré sa postupne premenili na každoročné oslavy s predstaveniami tragédií a komédií v podobe súťaže. (Thomson, 1952)V Gréckej dráme bola najviac zastúpená tragédia a komédia. Tragédia sa vyvinula z dithyrambu. Medzi najznámejších tvorov tragédie patrili: Aischylos, Euripides a Sofokles. Komédia sa vyvinula z improvizovaných falických piesní kommos. Medzi najznámejších tvorcov starej atickej komédie patril Aristofanes, novej atickej komédie Menandros.Hrávalo sa v prírodných divadlách (theátron) na návrší. Samotný divadelný priestor mal časti: budova (skéné), proscénium, orchestre a polkruhovité stupňovité hľadisko. Prvé kamenné divadlo stálo v Aténach, ďalšie vznikli v Epidaure a Efeze.Spočiatku hrali len dvaja herci, Sofokles zaviedol tretieho. Ženské roly hrali muži. Hralo sa v slávnostných kostýmoch s maskami.
2. Architektúra
Antická architektúra vznikala v mestských štátoch v okolí Egejského mora a pretrvávala medzi 10. a 2. storočím pred Kristom. Bola harmonicky a proporčne vyvážená s bohatou sochárskou a farebnou výzdobou. Okrem svetských stavieb sú jej najkrajšími ukážkami chrámy. V architektúre starovekých Grékov sa sformovali tri základné stavebné kánony, rozoznateľné podľa charakteristického tvaru stĺpov, dórsky, iónsky a korintský.
...
Kľúčové slová:
antika
Grécko
pamiatky
dejiny
Parthenon
Apolónov chrám
Milónska Venuša
Rhodsky kolos
Feidiov Zeus v Olympii
architektúra
sochárstvo
maliarstvo
Obsah:
- Úvod
1. Divadlo
2. Architektúra
2.1 Akropola v Aténach
2.1.1 Parthenon
2.1.2 Chrám bohyne Niké
2.1.3 Erechteion
2.2 Chrám Dia Olympského
2.3 Apolónov chrám
2.3.1 Delfy
2.3.2 Pompeje
2.4 Rhodsky kolos
3. Sochárstvo
3.1 Milónska Venuša
3.2 Feidiov Zeus v Olympii
3.3 Súsošie Laokoon
4. Maliarstvo
Záver
Zoznam bibliografických odkazov
Prílohy
Zdroje:
- BERNARDINI, E. 2007. Odhalené tajomstvá starých civilizácií. Bratislava : Príroda, 2007. 224 s. ISBN: 8007015914
- GYENES, G. 2006 Súsošie Laokoon. In ROVART, Dostupné na: http://www.rovart.com/sk/archiv.php?id=546 (24. 04. 2013)
- HLADKÝ, L. 2002. Koniec gréckeho sna. In. Historická revue, roč. 5. 12/2002, Dostupné na http://www.historickarevue.com/archiv_41.html (24. 04. 2013)
- JURÍČKOCÁ, E. 2005. Aténska Akropola. In Historická revue, Dostupné na: http://www.historiarevue.sk/index.php?id=2005jurickova2 (24. 04. 2013)
- LEVI, P. a kol. 1995. Svět starého Řecka. Praha : Knižní klub k. s. 1995. 239 s. ISBN 80-7176-214-8
- PAUSANIÁS. 1973. Cesta po Řecku I. Praha : Svoboda, 1973. 584 s. ISBN 25-039-73.
- PAUSANIÁS. 1974. Cesta po Řecku II. Praha : Svoboda, 1974. 430 s. ISBN 25-027-74.
- ŠIMEK, S. 2009. Peloponéz. In. Cestovateľ, 10/2009, Dostupné na: http://www.cestovatel.eu/zo-sveta/europa/98-grecko/321-peloponez (24. 04. 2013)
- THOMSON, G. 1952. Aischylos a Athény. Brno : Svoboda, 1952. 506 s
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Staroveké_Grécko