Nástroje hospodárskej politiky a ich členenie

Najčastejším typom hospodárstva súčasnosti je zmiešaná ekonomika, kde na trhu pôsobí neviditeľná ruka trhu a ruka štátu. Jednotlivé ekonomické názory sa líšia tým, koľko a aké úlohy má plniť štát a čo ponechať na voľnú ruku trhu. Ekonomika minulého storočia sa k tomuto typu hospodárstva približovala najviac. Trhová ekonomika mala samoregulujúce mechanizmy, ktoré riadili jej rovnováhu a efektívne rozdeľovali zdroje tak, aby sa zabezpečil rast bohatstva celej spoločnosti. Týmto mechanizmom bola konkurencia, čiže princíp nevideteľnej ruky trhu. Prvý kto poukázal na nevyhnutnosť zásahov do ekonomiky. Čiže na ekonomickú úlohu štátu bol J. M. Keines, vo svojej práci „ Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí“, ktorá reagovala na veľkú ekonomickú depresiu v rokoch 1929 - 1933. Keines usmerňuje pohľad na faktory dopytu, chápe ho ako kúpyschopný agregátny dopyt po statkoch a službách v ekonomike, ktorý sa prejavuje na trhu.
...
Voľba nástrojov je vždy závislá od toho, aké ciele ekonomika v danej etape realizuje. Nepoznáme nástroje, ktoré majú univerzálnu použiteľnosť v rovnakej skladbe a intenzite. Aktívne využitie nástrojov hospodárskej politiky predpokladá, že štátne orgány disponujú súborom informácií o ich vlastnostiach, schopnostiach a účinnosti. Z tohto pohľadu možno nástroje členiť podľa:
- účinnosti
- praktickej použiteľnosti
- spoľahlivosti- vedľajších efektov
- časového posunu informačnej a nákladovej náročnosti.

Nástroje hospodárskej politiky možno členiť z dvoch hľadísk, a to na bežné (kvantitatívne) a systémové (kvalitatívne).
...