Neprospech ako psychologický problém

Úvod
Nežiaducim javom nie len na našich školách sa stáva neprospievanie žiakov, resp. dosiahnutie školského neúspechu. Problémy školského neprospievania sú naďalej aktuálne aj v dnešnej spoločnosti. Je to nielen preto, že neprospech žiaka je nežiaduci pre spoločnosť ale školský prospech tiež záporne vplýva na žiakovu osobnosť a jeho správny psychologický vývin. To mu znižuje vyhliadky na spoločenské uplatnenie po ukončení školy, resp. mieru jeho spoločenskej užitočnosti.
Názory na definíciu neprospievania sú rôzne. „Za neprospievajúceho žiaka školská prax pokladá takého jednotlivca, ktorý z jedného alebo viacerých predmetov sústavnejšie nedosahuje učebnými osnovami a skúškovým poriadkom určené výsledky v učení.“ (Hvozdník, J., 1973)
„Pedagogicko-psychologický prístup chápe neprospievanie ako poruchu v učení žiaka, ktorá mu neumožňuje dosahovať požadované výsledky. Takéto poruchy vznikajú v dôsledku narušenia zdravého, normálne vývinu osobnosti, sú prejavom jej zlyhania, krízy.“(Hvozdník, J. 1970) Z tohto hľadiska vyplýva, že neprospievajúcim žiakom môže byť aj úspešný žiak, ak nedosahuje učebné výsledky primerané jeho osobnostným a schopnostným predpokladom.