Objavy a ich ekonomické dôsledky

Od najstarších dôb ľudstvo hnala túžba objaviť niečo nové. Snažili sa nájsť nejaký nový vedecký, alebo technologický objav. Túžba nájsť obchodnú cestu na Východ hnala mnoho európskych námorníkov k tomu, aby opustili svoje rodiny a usporiadali celú radu zaoceánskych plavieb, ktoré doslova zmenili chod dejín.
História geografických objavov nebola žiadna prechádzka rúžovou záhradou. Objavitelia a moreplavci sa vyznačovali nie len odvahou, ale i krutosťou. Ktorú často preukazovali na domorodých obyvateľoch a to rôznym násilím, okrádaním prírodného bohatstva, vyvražďovaním a násilnou christianizáciou: islam mal byť v Stredomori zatlačený a kresťanstvo rozšírené po celom svete. Títo plavci boli predovšetkým vojaci, ktorí sa riadili príkazmi panovníkov a kupcov, ktorí tieto cesty financovali a trvali na tom, aby sa ekonomicky vyplatili. Očakávali rozšírenie svojich právomoci na mimoeurópsky svet a pre svoju krajinu ekonomické, politické a vojenské výhody.
Tieto plavby boli veľmi náročne. Mnoho lodí sa potopilo v dôsledku búrky, alebo stroskotali na útesoch. Medzi objaviteľmi vládla vzájomná rivalita, túžba čo najrýchlejšie zbohatnúť a získať väčší vplyv na novoobjavených územiach.
Zámorské cesty prelomili bariéry komunikácie a poprepletali zemeguľu obchodnými cestami. Podstatne sa zväčšilo množstvo vymieňaných tovarov a predmetom obchodu sa stali aj výrobky predtým v Európe neznáme. Poľnohospodárska výroba rôznych kontinentov sa vzájomne obohatila o nové druhy plodín a zvierat. Z Ameriky pochádzajú napr. zemiaky, kukurica, tabak, kakao, fazuľa, rajčiny, moriaky a iné. Amerika prevzala zo „stredného sveta“ (Európa, Ázia, Afrika) pšenicu, jačmeň, ovos, kávu, kone, hovädzí dobytok a iné.
Vďaka týmto cestám sa rozšírili nové poznatky o svete a prehĺbili sa technické vymoženosti, ktoré odceňujeme do dnes.