Obraz ako zrkadlenie, obraz ako násilie

Úvod
Už na úsvite ľudskej spoločnosti, ešte v čase, keď v nej vládli primitívne potreby a jednoduchá snaha o zachovanie rodu sa objavili tendencie na zachytávanie okolitej reality. Išlo o zjednodušené motívy, skôr prirodzené symboly, ktoré boli zachytávané červenou hlinkou na stenu skalného previsu, no napriek tomu im možno aj po tisícročia rozumieť bez problémov. Odrážajú skutočnosť, ktorá obklopovala umelca v líniách a prírodných farbách, je jednoduché predstaviť si atmosféru vtedajšieho života. Zachytiť skutočnosť pomocou vlastnej tvorivosti a farieb na plátno bolo odjakživa umením premenlivým, tak ako sa menila ľudská spoločnosť. Stále však ide o zrkadlo. Umelci majú zvláštny dar preniesť na plochu niečo esenciálne z výjavu, ktorý sa snažia zachytiť. Nemusí ísť o verné zobrazenie, dôležitá je podstata, ktorá je samozrejme závislá od umelcovho pohľadu. Keďže ten však je väčšinou nedeliteľnou súčasťou spoločnosti, sám sa stáva zrkadlom prirodzenosti- nech už je skrytá alebo úplne verejná.