Ochrana vkladov (Operácie v komerčných bankách)

V slovenskej republike právny rámec ochrany vkladov vymedzuje zákon NRSR 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov. Posledné zmeny v zákone o ochrane vkladov boli vykonané zákonom č. 659/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2008. Účelom zákona je úprava ochrany vkladov fyzických osôb uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk a poskytovania náhrad za tieto vklady, ak sa stanú nedostupnými. Vkladom sa rozumie záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky voči fyzickej, právnickej osobe na výplatu peňažných prostriedkov, ktoré zveril vkladateľ alebo ktoré banka resp. pobočka zahraničnej banky prijala ako platby v prospech vkladateľa a to aj vrátané úrokov a iných majetkových výhod.

Do zákona o ochrane vkladov nemôžeme zaradiť všetky vklady. Zákonom nie je chránený vklad, ktorý podľa záznamu v informačnom systéme banky alebo vo vkladateľovom doklade o vkladovom vzťahu pred dňom, keď sa vklady stali nedostupnými, nie je vedený pre vkladateľa v rozsahu údajov o vkladateľovi, ktorými sú napr. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu. Ak je vkladateľom právnická osoba ide o náležitosti ako napr. názov, identifikačné číslo, adresa. Ďalej za nechránene vklady sa považujú vklady na doručiteľa a zostatok zrušeného vkladu na doručiteľa, podielový list, vklad potvrdený cennými papiermi, ktoré s prijaté na obchodovanie na burze cenných papierov. Takisto sa za nechránený vklad považuje vklad vo forme dlhopisu, zmenky alebo šeku, v istých špecifikách ani spoločný vklad.
...